Wulfgar sa zastavil a rukou naznačil rozkaz. Jeho muži sa rozptýlili do okolitých ruin. On samotný ostal stáť uprostred zničenej ulice. Zhlboka nasal vzduch nosom a snažil sa zachytiť akúkoľvek pachovú stopu. Jeho vlčie zmysli nesklamali. Cítil smrť. Cítil dym. Cítil spáleninu. Cítil tiež olej - motorový olej. Blížili k cieľu. Servo-lebka poletovala okolo a určovala ich smer. Starý veterán rukou naznačil ďalší rozkaz a kill team sa dal do pochodu.
Skupinu Astartes viedol Shoriel Kaelon. Pravý narámník mal zaplnený desiatkami purity seals. Každý obsahoval jeho vlastnú prísahu a modlitbu za boje, ktoré prežil. Jemne sa trepotali vo vetre. Pred sebou držal masívny štít s ikonografiou Deathwatch s vykovanými modlitbami k Emperorovi. V ľavačke zvieral energetický palcát. Shoriel toho moc nehovoril. Väčšinou len mrmlal modlitby. Aj teraz si šepkal jednu z mnohých. Hlavu mal zakrytú červenou kapucňou. Rovnaký červený mal aj plášť, ktorý sa mu zľahka ťahal po zaprášenej ceste.
Hneď za ním kráčal Nubari, ktorého všetci volali Nub. Pochádzal k kapituly Salamanders. Biela dračia hlava na čiernom poli mu to stále pripomínala. K Deathwatch sa dostal po tom, čo svojim plameňometom vypálil celý hub-block. Rozkaz je rozkaz. Čo na tom, že v budove nenarazil na nič podozrivé. Emperor si to tak želal a kto je on, aby oponoval.
Po pravom krídle, popri ruinách, sledoval okolie Andrus Polandrus. Mal vyholenú hlavu a namiesto ľavého oka nosil kybernetickú optiku a miesto ucha mal vysielač. Takmer o pól tváre prišiel pri bojoch s orkským klanom nájazdníkov. Nenávidel ich. U pasu mal zavesený power sword a v rukách zvieral combi-plazmu. Bol tiež pravou rukou seržanta, ktorý sa s ním často radil. Taktiku mal v génoch. Patril totižto k Ultramarines.
Celý kill team kryl a uzatváral Jago Mirhen. Najmladší člen kill teamu a asi jediný, ktorý sa tu dokázal raz za čas aj usmiať. Škoda, že jeho humoru nik nerozumel a seržant maximálne odhalil tesáky v prazvláštnom zvieracom úškrne. Jago sa pripojil ku skupine bojovníkov len pred pár týždňami. Chlapi ho volali "Hej, ty!", alebo "nový!". Menom ho oslovoval jedine seržant Wulfgar. Jago to chápal. Nahradil totižto ich dlhoročného brata, ktorý neprežil posledný stret s Zelenokožscami. Potreboval si zaslúžiť ich dôveru a úctu. Tak to tu chodilo. Tiež vedel, že to nebude dlho trvať a ukáže im, čo dokáže so svojim frag cannonom.
Wulfgar opäť zastal. Naznačil rozkaz. Jeho zmysly ho upozornili, že sa blížia. Pach bol intenzívnejší a servo-lebka poletujúca okolo neho súhlasne zapípala. Následne sa rozletela smerom dopredu, až sa stratila za najbližším kopcom. Vlastne to nebol kopec, ale hromada sutín, ktoré ostali po kompletnom zrútení jednej z budov. Tam musel ležať cieľ ich misie. Veterán naznačil smer a kruh rukou. Bojovníci sa rozptýlili. Pomaly postupovali "do kopca". Jago kryl ich pochod. Sledoval rozvaliny a ulicu za nimi. Wulfgar cítil pach smrti stále viac a viac. Keď prekonali trosky budovy, objavil sa im pred očami jasný pohľad.
Všade naokolo bolo vidieť známky boja. Prázdne nábojnice sa povaľovali po zemi. Ruiny boli spálené, kamene rozdrvené. Wulfgar hľadel na stovky dier po zásahoch bolterom. Bolo to bojisko. Bojisko kde sa umieralo. Bojisko, na ktorom umierali ich bratia. Servo-lebka sa práve vznášala uprostred tohto všetkého a svojim kybernetickým okom skenovala nejaké telo ležiace na zemi. Wulfgar ten pach poznal. Bol to pach Astartes. Ležal tam ich brat! A ešte žil! Wulfgar sa rozbehol do stredu ulice. Jeho kill team ho nasledoval. Behom okamžiku obkolesili telo. Bol to seržant Belarius. Bol v bezvedomí a pól tváre mal spálenú. Zbroj mal preliačenú na mnohých miestach. Stále však žil. Servo-lebka priletela do výšky Wulfgarových očí a cez holoprojektor zobrazila zelenkastú, blikajúcu mapu oblasti. Na mape boli zvýraznené ďalšie 3 body s popisom Astartes. Boli to Belariusovi muži, alebo aspoň to, čo po nich ostalo. Wulfgar dobre vedel, že musí dostať ich telá na základňu. Odrazu mu prešiel mráz po chrbte. Jeho zvierací inštinkt a predtucha veterána sa zapli takmer naraz.
"Pasca!", vykríkol Wulfgar. Bolo to však o pár stotín sekúnd potom, čo sa Jago zrútil k zemi. Miesto ruky mu odkvapkávala rozžeravená zbroj a časť hrude mu chýbala. Kútikom oka zachytil rýchly pohyb všade naokolo. Rútili sa na nich z každej strany. Uvidel elitných bojovníkov AdMechu - Sicarianskych Infiltratorov. Energia divoko tancovala na ich mečoch a bežali proti nim.
On a jeho bratia reagovali inštinktívne. Započali buracujúcu paľbu a zapli svoje energetické zbrane. Odpoveď, prečo spojenci Impéria zaútočili a zradili budú hľadať až po boji.
Zdroj: Archiv autora, Warhammer fandom
Comments