Hmla. Všade okolo bola nepreniknuteľná, hustá hmla. Každý ich krok vyvolával nekonečnú ozvenu, ktorá ako jediná prerušovala nepríjemné ticho. Belariusovi sa to vôbec nepáčilo. Jeho kill team bol na pochode už niekoľko hodín. Mierili k najbližšej hraničnej strážnici planetárnej gardy.
"Ezekial." Šepol do voxu seržant a kývol hlavou smerom na zrúcaninu na rohu zničenej budovy. Ezekial ihneď pochopil a v pokluse sa premiestnil na vyvýšenú kamennú časť rozpadnutej budovy. Vytiahol prenosnú voxovú vysielačku a začal hľadať signál. Nič. Ticho. Ticho a hmla. Dokonca ani len šum. Vysielačka mlčala. Belarius sledoval svojho Comms špecialistu a z jeho pokrútenia hlavou pochopil.
"Pokračujeme." Zavelil a ťažko si vzdychol.
Dobrá nálada dokonca opustila aj Kaleba. Mlčky kráčal ulicou s Frag cannonom prehodeným cez rameno. Tor svoj cannon zvieral pevne a neustále sa obzeral. Ako keby stále niečo v tej prekliatej hmle hľadal. Anagor robil prieskum niekde vpredu.
Odrazu začuli silný piskot. Niečo tak nepríjemné, že to nedokázala zastaviť ani helma, ani ich odolné zmysly. Bol to zvuk, ktorý dokázal bolieť. Intuitívne si kryli uši. Ezekial a Kaleb padli na kolená. Tor sa napriek bolesti vrhol k najbližšej zrúcanine. Belarius sa krčil. Držal za helmu a snažil sa prehlušiť nepredstaviteľný piskot vlastným krikom. Kútikom oka zachytil svojho mentora a priateľa Tora, ako na neho niečo kričí a vola ho rukou k sebe. Z uší mu tiekla krv. Anagora nebolo nikde vidieť.
Piskot sa pomaly ale isto utišoval. Belarius prestal od bolesti kričať a uvedomil si, že sa niečo okolo neho zmenilo. Ulica už nebola zahalená do bežnej hmly. Premenila sa na vlnobitia mliečnej hmoty, ktorá sa prelievala po ulici, z ruiny do ruiny, cez rozbité okná budov. Pripomínalo to živý, nekonečný organizmus s chuťou pohltiť všetko okolo. Jazyky bieloby sa k nim pomaly približovali. Ezekial a Kaleb už boli na nohách. Stiahli sa za pozostatok steny. Ezekial stále sledoval obrazovku na svojom predlaktí. Choaticky sa otáčal na všetky strany. Kaleb si zafixoval zbraň o kraj stenu a sledoval ulicu pred sebou.
"Ezekial?!" Prerušil ticho Kalebov hlas. Žiadna reakcia. "Ezekia!? Vidíš niečo?!"
Ezekial pokračoval v otáčaní sa a mlčal. Odrazu sa z jeho radaru ozvalo pípnutie. "Sú všade." Vyriekol Ezekial. Jeho poznámka už bola zbytočná. Belarius a jeho kill team sledovali, ako sa z jazykov hmly objavujú masívne siluety s vysokými rohatými helmami. Všade okolo sa mihali menšie, rýchle tiene sprevádzané syčaním. Belarius dobre vedel, komu a čomu čelia. 10 000 rokov stará zrada nikdy neprestala bolieť a nikdy nebude zabudnutá. Ako vysoké postavy vystupovali z mliečnej hmly, dostávali sa na svetlo detaily. Zlato-modrý power armor, značka kruhu a ohňa a neľudské oči plápolajúce modrým ohňom skazeného warpu. Belarius vedel čo vidí, no stále tomu nemohol uveriť. Bojovníci Thousand Sons pochodujúci zničenými ulicami posledného mesta Oerthis na umierajúcej planéte Oerthis.
Z tranzu ho vytiahol ťažký dupot. Warpom skazený Heretic Astartes bežal smerom k nim. V rukách zvieral veľký plameňomet, z ktorého hlavne vyrážal neprirodzený modrý plameň. Dupot odrazu prehlušil bojový pokrik. "Za Khana a Emperora!" Pokrik vychádzal z úst Anagora Ghola, pôvodom bojovník White Scars. Anagor zoskočil z horného poschodia ako blesk a zaútočil bojovým nožom na zradcu Emperora. Jeho rýchle útoky sa však odrážali od prastarej zbroje skazenej warpom. Z pod zlatej helmy sa ozval pohŕdavý smiech.
Tento odporný zvuk ne-človeka vyvolal u Belariusa nadľudský hnev. Zapol runu na svojom Power sworde a osvetlený elektrickými výbojmi meča preskočil ruiny. Za zvuku burácajúcej krycej paľby šprintoval na pomoc svojmu bratovi. Kútikom oka zachytil ako paľba z Torovho kanóna roztrhala na stovky kúskov Tzaangora - warpom skazeného a zmeneného prisluhovača Thousand Sons. Jeho modré telo so zobákovitou hlavou sa ako keby, pod náporom paľby, vyparilo. Ostali len striekance modrej krvi všade okolo.
Belarius behom sekundy dorazil k svojmu cieľu. Poháňaný svojou rýchlosťou napriahol meč a všetkou silou sekol. Jeho meč prenikol prastarou zbrojou na ramene a v polky cesty sa zasekol. Ostal zakliesnený v ramene zradcu Impéria. Ten pustil plameňomet a celou svojou váhou sa pritlačil k Belariusovi. Stáli tvárou tvár. Belarius mal šancu vidieť tisíce rokov zrady, nenávisť a súčasne utrpenie. Kútikom oka zachytil modrastý záblesk sprevádzaný praskaním. Anagor sa zviezol s krikom k zemi. Polku tváre mal zahalenú v plameňoch.
Belarius sa snažil vytrhnúť meč z tela Heretic Astartes. Ten zareagoval okamžite a chytil čepeľ elektrického meča ešte silnejšie. Thousand Son stojaci pred ním sa znovu začal hrdelné rehotať. Tento smiech bol prerušovaný paľbou frag cannonov, ktoré trhali všetkých Tzaangorov, ktorí sa objavili v palebnom poli. Odrazu sa ozvalo ďalšie prasknutie a scénu oslnil silný modrý záblesk. Belarius ucítil neuveriteľnú bolesť v hlave. Ako keby sa mu niečo snažilo rozbiť lebku z vnútra. Stále viac a viac to tlačilo. Pustil meč a strhol si helmu, ktorá sa mu zdala stále menšia a menšia. Bolesť však neprestávala. Odrazu si uvedomil, že má ruky pohltené modrým plameňom. Jeho posledný pohľad patril zradcovi pred sebou. Ten zodvihol plameňomet zo zeme a s pokračujúcim smiechom vyvolal pre jeho kill team ohnivé peklo. Potom už bola len tma a výkriky agónie a bolesti jeho bratov. Potom už bola len tma a ticho.
Zdroj: archív autora